V piatok 17. mája bude mať 50 rokov slovenská divadelná a filmová
herečka Zuzana Fialová. Ako prezradila pre TASR pri príležitosti svojho
jubilea, s jej vzormi je to ťažké, pretože jej nikto nebol vzorom pre
všetko.
"Vždy som obdivovala anglickú kráľovnú za jej sebaovládanie, Winstona
Churchilla za schopnosť rozhodovať sa v ťažkých situáciách. Napríklad
som veľmi obdivovala vedcov. Mala som nad stolíkom Jamesa Deweyho
Watsona, ktorý dostal Nobelovu cenu za objav deoxyribonukleovej
kyseliny. A potom, keď som zistila, že svoj objav vlastne ukradol svojej
ženskej kolegyni, tak ten vzor padol. Takže pozor na vzory, so vzormi
je to ťažké. Nemám ich až tak veľa, ale minimálne zopár veľkých ľudí by
som vedela vymenovať," povedala Zuzana Fialová.
Narodila sa 17. mája 1974 v Bratislave. Je dcérou dnes už nebohého
významného slovenského horolezca Ivana Fialu. Svet divadla a filmu
budúcu herečku vždy lákal a tak sa rozhodla vydať na umeleckú dráhu. Po
absolvovaní hudobno-dramatického odboru na Konzervatóriu v Bratislave
vyštudovala v roku 1998 Vysokú školu múzických umení (VŠMU. Od toho
istého roku je členkou súboru Činohry Slovenského národného divadla
(SND). "Nemám herecký vzor. Môj spôsob práce je tak autentický, že
nenapodobňujem iných ľudí. Vychádza z môjho vnútra a mojich empirických
zážitkov," uviedla pre TASR na margo svojej profesie Fialová.
Pred kamerou stála prvýkrát ako 15-ročná v snímke Posledné hry (1989). O
tri roky neskôr účinkovala vo filme Ambro (1992), kde stvárnila úlohu
sídliskovej femme fatale v koprodukčnom školskom projekte (s VŠMU). V
tom istom roku účinkovala v poslednej televíznej inscenácii režiséra
Karola L. Zachara Najdúch. Po desiatke televíznych filmov, natočených v
90. rokoch, sa v roku 2006 objavila v českej komediálnej dráme Jiřího
Menzela Obsluhoval som anglického kráľa, ktorý získal viacero ocenení.
Fialová následne účinkovala v ďalších úspešných filmoch. Medzi ne patrí
poľský film Jahodové víno (2008), Tango s komármi (2009), Prípad
nevernej Kláry (2009). Stvárnila tiež hlavnú postavu Marie Vankovej v
historickom veľkofilme Lidice (2011).
Jej excelentné herectvo je zadokumentované aj v divácky úspešnej
holandsko-slovenskej snímke Dozvuky (2012). Mimoriadny úspech zaznamenal
film režiséra Petra Bebjaka Čiara (2017) na námet Wandy Adamík
Hrycovej. Príbeh rozpráva o skupinke pašerákov cigariet, ktorí vďaka
Schengenu prichádzajú o "prácu". Slovenským hitom sa stala aj
pieseň k filmu s názvom "Hej Sokoly". V roku 2018 Na Festivale
International du Film Policier de Liége v Belgicku získala snímka tri zo
štyroch hlavných cien. Porota ocenila hercov v hlavných úlohách a to
Tomáša Maštalíra a Zuzanu Fialovú.
Nasledoval film Sklenená izba (2019). Dielo mapuje dejiny Československa
20. storočia a zároveň rozpráva milostné príbehy o trojici postáv,
ktoré obývali známu brniansku vilu Tugendhat. Jedným z posledných
Fialovej filmov bola česká psychologická dráma Modelár (2020).
Okrem toho účinkovala aj v populárnych televíznych seriáloch ako
Ordinácia v ružovej záhrade (2007), Panelák (2008), Keby bolo keby
(2009), Delukse (2019, 2021), Slovania (2021) či Klamstvo (2023).
Značnú divácku priazeň si Fialová získala najmä ako divadelná herečka.
Okrem stáleho účinkovania v Činohre SND hosťovala v divadlách Štúdio L +
S, Aréna, Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava, v pražskom Činohernom
klube a iných.
Herečkinou prvou postavou v SND bola Júlia v Shakespearovom nesmrteľnom
diele Romeo a Júlia. Ďalej si zahrala v divácky úspešných divadelných
inscenáciách Hypermarket, Iluzionisti, Tak sa na mňa prilepila, Veľké
šťastie, Tri sestry, Faust I., II., Bratia Karamazovovci, Nevina.
Činohra uviedla aj inscenáciu britského dramatika s českými koreňmi Toma
Stopparda Arkádia, v ktorej excelovali Robert Roth ako Septimus Hodge a
Zuzana Fialová v úlohe Lady Croomovej. Herečka zažiarila aj v
predstaveniach Jana Eyrová, Rodáci, Richard III či Nové storočie.
K svojej prvej postave v divadle sa vrátila aj o roky neskôr. V roku
2012 vystúpila na festivale Divadelná Nitra v slovinskom performance o
politických korupčných praktikách a mocenskom boji v postave Júlie s
krátkym monológom zo Shakespearovej hry Romeo a Júlia.
"Z interpretačných postáv najvýraznejšia a taká, čo najviac
rezonovala, bola asi Anna Karenina. Som presvedčená o tom, že aj
Kleopatra, ktorú som hrala a ostatná rola matky v rovnomennej hre Matka v
SND, to sú hry, do ktorých som dokázala najviac z osobného života
vložiť ako výpoveď," priblížila TASR umelkyňa.
Fialová má za sebou aj režisérsky debut. V roku 2022 predstavila v
Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave divadelnú inscenáciu
Generácia Z – Krása nevídaná. Inscenácia získala v tom istom roku
ocenenie Grand Prix na festivale Nová dráma/New drama a divadelnú cenu
Dosky za mimoriadny počin v oblasti činoherného divadla.
Umelkyňa je držiteľkou viacerých ocenení: Talent roku 2003, Cena Alfréda
Radoka, v rokoch 2006 a 2007 získala cenu OTO, tri razy bola nominovaná
aj na divadelné DOSKY a je laureátkou ceny Nadácie Tatra banky (2022).
"Za najväčší osobný úspech považujem kontinuitu mojej kariéry, že sa
dokážem každý deň od začiatku prispôsobovať veku a novým postavám. Vec,
ktorá bola najosobnejšia je autorské režijné predstavenie Krása
nevídaná. Bola to autorská vec, nie interpretačná, tak preto bola
najosobnejšou výpoveďou a aj som za ňu dostala najviac ocenení.
Paradoxne je to asi jediná réžia, ktorú som urobila," vyznala sa pre TASR jubilujúca herečka Zuzana Fialová.